Vedci z McGill University v Kanade zistili, že symbiotika, zmesi probiotík a rastlín bohatých na polyfenoly, môžu zvýšiť priemernú dĺžku života a znížiť riziko chorôb v starobe, uviedla Lenta.
Pokus sa uskutočňoval s ovocnými muškami Drosophila melanogaster, ktoré podľa vedcov majú z hľadiska metabolizmu 70-percentnú podobnosť s cicavcami. Muchy boli kŕmené probiotikami a ukázalo sa, že ich priemerná dĺžka života bola 66 dní, tzn. O 26 dní vyššia ako ich kontrolní bratia, ktorí držali obvyklú stravu. Hmyz kŕmený probiotikami bol tiež menej ovplyvnený inzulínovou rezistenciou, zápalmi a oxidačným stresom.
Probiotiká boli vytvorené z probiotík Lactobacillus plantarum, Lactobacillus fermentum a Bifidobacteria longum s prídavkom TFLA – zmesí suchých zložiek rastlín Emblica officinalis, Terminalia bellirica a Terminalia chebula.
Výsledok možno vysvetliť prítomnosťou osi črevo-mozog – stav mikroflóry v gastrointestinálnom trakte môže ovyplyvniť nervový systém a dokonca ovplyvniť depresiu a vývoj neurodegeneratívnych chorôb v starobe. Vedci však varujú, že probiotika nemusia mať na ľudí taký silný účinok ako na hmyz.
Výsledky štúdie sú publikované vo vedeckých správach.